Narušená komunikačná schopnosť (NKS) je mimoriadne heterogénna kategória, jej jednotlivé druhy sa manifestujú v najrôznejších prejavoch, v diametrálne odlišných klinických obrazoch (od jednoduchých odchýlok vo výslovnosti až po psychogénne zábrany v komunikovaní) v najrôznejších obdobiach života (počínajúc poruchami ich osvojovania v najrannejšom veku až po stratu schopnosti komunikovať po rôznych chorobách v starobe). Rozlišujeme tri druhy príčin rečových porúch:

a, Organické príčiny- zaraďujeme sem všetky príčiny porúch, kde je evidentným podkladom narušenia reči objektívny nález, buď anatomická anomália, či abnormalita, alebo objektívne negatívne vplývajúci priebeh neurofyziologických procesov. Anomálie najmä v dutine ústnej, t.j. rázštepy podnebia, pery, zlý tvar chrupu, ústnej dutiny, čo má za následok nesprávny smer zvukového prúdu, ďalej veľký jazyk, zrastený jazyk a pod. Potom sú to anomálie nosovej prehliadky alebo artikulačných orgánov. Patrí sem aj malá vitálna kapacita pľúc - reč je dýchavičná, arytmická. Široký komplex príčin tkvie aj v poškodení CNS. Okrem zjavných anatomických anomálií (poškodenie mozgu v dôsledku úrazu, tumoru a pod.) môžeme zaradiť aj rozličné, najmä prenatálne intoxikácie, spôsobujúce patologické procesy v orgánoch zúčastňujúcich sa na tvorbe reči.

b, Funkčné príčiny- ak nie je organická príčina, tak potom môže byť zlý rečový vzor, ktorý žiak napodobňuje, chudobná podnetná stimulácia v rodinnom prostredí. Vplyvy bilingválneho prostredia, kedy jeden z rodičov nedokonale ovláda materinskú reč žiaka, alebo keď obaja rodičia hovoria rečou, ktorá sa nepoužíva v škole (imigrantské deti).

c, Psychogénne príčiny- Podľa niektorých autorov ide o najrozšírenejšiu skupinu rečových porúch. Ide o reaktívny stav na šokujúcu situáciu, deprivačné faktory, nespracované konflikty, zafixované nevhodné typy reakcií na frustráciu (regresné správanie sa), záťažové sociálne situácie a najmä vplyvy rodinného prostredia. (matky detí s NKS majú zvýšenú dominanciu najmä v oblasti kritiky a kontroly, disciplíny). Ďalej sem patria reakcie žiaka na fázy školskej dochádzky, ktoré nevie prekonať adaptívnym spôsobom. Vznikajú u nich (neurolabilnejšie) neurózy, ktoré zapríčiňujú poruchy reči.