Žiak s poruchou správania


Poruchy správania  chápeme ako široké, z hľadiska príčin vzniku rôznorodé spektrum neprispôsobivého správania, pričom jedinec je rezistentný na bežné výchovné pôsobenie a jedná sa o trvalejší ráz a prejav osobnosti.  Poruchy správania sú teoreticky rozdelené na dve skupiny: 

1. špecifické (vývinové) poruchy správania, ktorých prvotnou príčinou nie sú nevhodné sociálne vplyvy (výchova), ale drobné poškodenia neurologického charakteru, resp. biochemické zmeny centrálnej nervovej sústavy (CNS); následkom sú poruchy v oblasti emocionálneho vývinu, motoricko-percepčnej oblasti a v rozvoji poznávacích funkcií, 

2. poruchy správania prvotne zapríčinené nevhodnými výchovnými vplyvmi alebo nedostatočnou, či nesprávnou výchovou, ktoré sa prejavujú: problémami v adaptácii na základe nedostatočne utvorených alebo nesprávne utvorených návykov a spôsobilostí (tzv. dificility) asociálnym  až antisociálnym  postojom a konaním žiaka.