Žiak so sluchovým postihnutím


Sluchové postihnutie je charakterizované zmenou kvality sluchového vnemu, ktorá sa za normálnych okolností nevyskytuje, ako aj zníženie ostrosti sluchu. Nepočujúci žiak vníma sluchom len niektoré zvuky (len veľmi malé percento nevníma žiadne zvuky), ale neumožňujú mu porozumenie hovorenej reči. 

Klasifikácia sluchových porúch: 

• ľahká nedoslýchavosť: − sluchový prah v oblasti 41 - 50 Db, − postihnutý počuje bežnú reč, − problémy má v akusticky nevýhodných podmienkach; 

• stredná nedoslýchavosť: − sluchový prah je v oblasti 51 - 60 Db, − postihnutý je schopný zúčastniť sa na bežnom rozhovore, ale potrebuje menšiu vzdialenosť, − netreba zvyšovať intenzitu hlasu, − počuje 4 - 6 m od zdroja zvuku; 

• ťažká nedoslýchavosť: − sluchový prah je v oblasti 61 - 70 Db, − postihnutý musí vynakladať mnoho energie na počutie, − je nutné zvýšiť hlasovú intenzitu hovoriaceho, − počuje do 4 metrov; 

• veľmi ťažká nedoslýchavosť: − sluchový prah je v oblasti 71 - 80 Db, − počuje do 2 metrov; 

• zvyšky sluchu: − sluchový prah je v oblasti 81 - 90 Db, − postihnutý potrebuje špeciálne načúvacie zariadenie,  − vníma iba určité zvuky, hovorené priamo do ucha; 

• hluchota: − sluchový prah je v oblasti nad 91 Db, − strata sluchu; 

• praktická hluchota: určité zvyšky sluchu na hranici 90 dB, nepočuje zvuky ľudskej reči; 

• absolútna hluchota: nevzniká žiadny vnem.