Žiak so zrakovým postihnutím

Všeobecne zaužívaná je diferenciácia zrakovo postihnutých podľa druhu a stupňa zrakových porúch. Rozdeľujeme ich do štyroch kategórií: 

• žiaci s poruchami binokulárneho videnia - majú zrakové vnímanie narušené na základe funkčnej poruchy. Patrí sem strabizmus (škuľavosť), amblyopia (tupozrakosť) a monokulus (úplná absencia orgánu alebo jeho funkcie). V zrakovom vnímaní nedochádza k splynutiu rovnocenných obrazov na sietniciach oboch očí, čo spôsobuje ťažkosti najmä pri vnímaní priestoru.

• žiaci slabozrakí - ich spoločným znakom je znížená schopnosť zrakového vnímania, a to predovšetkým v oblasti rýchlosti a presnosti. Rýchlejšie sa unavia, pri zrakovej práci sa vyskytujú nepresnosti, nejasnosti, skreslenia či deformácie. Okrem zníženia zrakovej ostrosti je častým problémom narušenie zorného poľa alebo farbocitu.

• žiaci so zvyškami zraku (čiastočne vidiaci) - tvoria hraničnú skupinu medzi nevidiacimi a slabozrakými. Pri niektorých činnostiach sú schopní využívať zvyšky zraku, ale zrakový analyzátor nemá vedúce postavenie. Preto využívajú aj kompenzačné mechanizmy. Dôsledkom sú obmedzené alebo skreslené zrakové vnemy a predstavy.

• žiaci nevidiaci - nedokážu prijímať informácie z okolitého sveta vizuálnou cestou. Sú odkázaní na využívanie iných zmyslov. Nevznikajú u nich žiadne zrakové pocity (úplne nevidiaci) . K nevidiacim patria aj tí, ktorí sú schopní rozlišovať aspoň svetlo a tmu (zachovaný svetlocit a farbocit).